Znovu text pesničky. A znova neviem, čo si mám myslieť. Od posledneho článku uplynul mesiac. Ale to, čo sa stalo vo vzťahoch v mojom okolí, sa štandardne nestáva ani za pár rokov. Niekto sa rozišiel, niekto sa spoznal a niekto stretol starých známych. Raz som počul, krásne prirovnanie: "Život je ako cesta vlakom a ľudia, ktorých stretávame, sú spolucestujúci. Niektorí sa v tom vlaku zdržia len veľmi krátko, kým iní s nami cestujú oveľa dlhšiu trať." Ja k tomu ešte dodávam, že o to viac bolí, keď vystúpia. Myslím si, že najväčšiu hodnotu v živote majú práve ľudia. Takže stratiť kohokoľvek znamená stratiť kúsok zo seba. Akurat, že človek nie je zložený z neobmedzeného množstva častí. Ani fyzicky, ani psychicky...
Každy koniec však znamená nový začiatok. Aspoň zatiaľ sa to tak javí. Aj keď rany z minulosti krvácajú a bolia. Ale s ranami je to veľmi zaujímavé. Presne na ne platí pravidlo, že čo ťa nezabije, to ťa posilní. Akurát medzi najviac posilňujúcou a smrteľnou je veľmi tenká a hmlistá hranica...
Komentáre