Pieseň. Znova. Túto poznám už dlho, ale znovu som ju počul úplnou náhodou po veľmi dlhom čase. Len tak v meste v podchode, hranú na dvoch strunách a o speváckom prejave radšej pomlčím. Ale o to inšpiratívnejšia bola.
Keď máme pri sebe milovaného človeka, hľadáme na ňom chyby. Za každú cenu. Bez ohľadu na to, či je kritika týchto chýb pozitívna, alebo nie. Povedal by som, že hľadáme chyby bez ohľadu na následky. Aj keď je to dokonalé, človek potrebuje niečo nájsť. Prečo si milovanú osobu neuživať len tak? Veď koľkokrát je prítomnosť tohto človeka to jediné, čo skutočne máme.
Keď je človek sám, dal by za osobu, ktorú by mohol milovať, čokoľvek. Tiež bez ohľadu na následky.
Z tohto vyplýva, že človek potrebuje riešiť problémy. Ak ich aktuálne nemá, tak si ich vyrobí. Nevadí, že následky môžu byť aj fatálne. Prečo ich potrebuje? Je to túžba po dokonalosti? Je to z nudy? Neviem. Aj keď si to uvedomujem a vyrobenie si problémov ma už stálo veľmi veľa, viem, že si ich budem vyrábať znovu a znovu. A popri tom hazardovať s tak krehkou a jemnou záležitosťou, ako je láska. Nielen moja, ale aj láska druhého človeka ku mne. Mal by na takéto chyby doplácať aj niekto iný? Láska je aj zodpovednosť za city iného človeka. Jedna z najväčších zodpovedností, aké môžeme na svojich pleciach niesť. Bohužiaľ sa veľmi často stáva, že to nedokážeme a na scénu prichádzajú zlomené srdcia a potoky sĺz. Myslim si, že aj kvôli tomu sa dnes láska ako taká dostáva do úzadia a nastupuje len chladný a vypočítavý sex, ako ukojenie telesných potrieb. Prejaviť lásku je skôr hambou ako hrdinstvom. Škoda...
Komentáre